Bola som na Východe :-)

Tak som to dala. Východ krajiny boli pre mňa Košice, ospravedlňujem sa vám všetkým, z tejto časti našej krásnej Slovenskej republiky. Avšak ja som bola v Belej nad Cirochou, čo je ešte „kúsoček“, cca 2 hodky autom z Košíc:-) Pozvala ma Janka, s ktorou sme sa stretli prvýkrát rovno na akcii. Dopadla úžasne, takmer 100 žien. A my dve na pódiu.

Ale pekne po poriadku 🙂 Janka Vajdová, majiteľka butikov J-fashion, si ma našla. Prišiel mi od nej mail, kde mi písala, žeby ma rada pozvala ako hosťa na Inšpiratívny večer – Štýl, ktorý ti sadne.  Kedže som certifikovaná fashion terapeutka, tak to úplne zapadalo a Janka pozná metódu, s ktorou pracujem. Dali sme spoločný telefonát, samozrejme skvelé a nevedeli sme kedy skončiť. Ruka bola v rukáve a vedeli sme, že na akciu dorazím. Priznám sa, mala som z cesty stres. Na východe som bola  2-krát v živote, raz na otočku, na služobke s kolegami autom a ďalší krát na nejakých firemných hrách busom.

No teraz však bolo všetko inak, mala som cestovať sama. Janka mi radila, choď nočákom, večer ľahneš, ráno si v Humennom 🙂 Nejak mi táto predstava nerezala, tak som sa rozhodla, že pocestujem ráno o 5,30 a o 13 som na mieste. Ale človek mieni a pánboh mení…Asi o 9hodine ráno pred Liptovským Mikulášom nám oznámili, že stojíme, popadané stromy, nedá sa ísť ďalej, nikto nevie čo sa ide diať a koľko to bude trvať. Nedá sa ani prísť do LM, lebo všetky kolaje obsadené. Tak sme stáli  „v poli“ …asi 2 a pol hodky, potom sme sa rôznymi spôsobmi…bus…čakanie na vlak dostali s 270 minútovým meškaním do cieľa a tým boli Košice. Ja som mala pôvodne ešte ísť busom do Humenného, ale to bolo už nereálne. Takže čo iné Janke zostávalo, ako vypakovať manžela na aute pre mňa do Košíc. Jasné, že plné cesty, že trasa, ktorá bežne trvá 15 minút v piatok trvala hodinku. Takže záver: Namiesto pôvodných 13 hodín bolo 17.57, keď sme dorazili na miesto diania Inšpiratívneho večera, ktorý začínal o 18 h 🙂

Sála plná žien, Janka už čakala, kedy môže začať 🙂 A tak som sa po 13 hodinách cesty ocitla rovno na pódiu s mikrofónom v ruke 🙂 Čo vám poviem, nestihla som mať stres a išli sme rovno na vec.

A ako to dopadlo, už viete z úvodu, teším sa, že sú tam úžasné žienky, ktoré majú odvahu a chuť vziať život do svojich vlastných rúk a tým pádom mi je jasné, že spolupráca s Jankou práve začala a ja som v Belej, nebola veru poslednýkrát 🙂

A ešte aké ponaučenia vznikli z tejto 13 hodinovej cesty ?

• vždy a za každých okolností 100% dôveruj Vesmíru, Bohu, Vyššiemu Ja…(v čokoľvek veríš), on sa už postará, aby to dopadlo presne tak ako má. Ja som si ráno o 9h želala len jedno jediné, nech stihnem byť o 18h v Belej na pódiu, netušila som ako bude možné to zrealizovať…
• že vždy po daždi a aj tej najväčšej fujavici, ktorú sme celú cestu mali, vyjde vždy slnko…

• že všetko sa deje, z nejakého dôvodu, ktorý nám nemusí byť na prvý pohľad jasný
• a nič sa neje také horúce ako sa navarí…(vraveli, že tam pomaly budeme stáť celý deň…)

Už dnes sa teším na ďalší výlet 🙂